Cyklo výlet Passau - Bratislava august 2006



Pokec: Ako každý rok, tak aj tento sme chceli zažiť pekné chvíle na nejakej cyklo trase a tak sme sa rozhodli že si vyskúšame Dunajskú cestu z Passau do Bratislavy. Človek si nikdy nieje istý počasím, ale musím napísať že tentokrát nám to naozaj vyšlo. Počasie bolo od začiatku až do konca skvelé.
Vybrali sme sa 4 chalani na 5 dňový výlet popri Dunaji z Nemeckých hraníc až domov do Bratislavy. Prípadné preklepy prosím ignorujte.

Deň 1. Z Bratislavy sme odchádzali autom okolo 8:00 hod. Cesta nám prebehla akoby to bolo za rohom a nie na nemeckých hraniciach.
           Kedže ja som šoféroval smerom tam a naspäť sa obetoval sused Robo, sorry Robo nabudúce ťa zoberieme na bike, tak
           ešte zostali 3 smädné krky, ktoré počas tých pár hodín stiahli štyrku vína. V Passau som už nemal šancu ich dobehnúť ani keby
           som im išiel oproti ale na úspešný príchod som si samozrejme dal.
              Príchod do Passau tu
              Po krátkom prejazde mestom tu kde v centre bol skoro všade zákazd prejazdu cyklistom, sme sa dostali cez most na ľavú
           stranu Dunaja tu a prešli sme cez tretiu z riek ktoré preteká Passau a to Ilz. Chvíľu na to sme už odchádzali z mesta tu a
           začali sme rozmýšlať o ubytovaní. Slnko bolo ešte dosť vysoko a tak sme mohli vkľude potiahnuť niekoľko desiatok kilometrov.
           Popri Dunaji bolo v ponuke zopár privátov, kde sme dostali ponuku prespať za 20 euro na osobu aj s raňajkami,
           ale stále sme asi nemali dosť a tak sme sa posúvali ďalej a ďalej až sa začalo stmievať a tak sme začali prudko zháňať
           ubytovanie. Vtedy sa pred nami objavil most cez Dunaj a hneď za ním sme na pravej strane našli dedinku Kasten kde sme
           to nasmerovali do tamojšieho kempingu. Nie že by sme sa tam chceli ubytovať, ale v dedine nebolo ani človiečika ktorého
           by sme sa na čokoľvek opýtali. V kempe bola domáca krčma a tak som do nej vbehol a požiadal krčmárku nech nám niečo
           zoženie. Ochota bola na mieste a za pár minút sme už boli na sympatickom priváte len asi 100 m odtiaľ kde nás to vyšlo 
           na 20 euro /os. Hneď po sprche sme vyrazili do ulíc tejto dedinky a po asi 200 metroch sme našli jeden krásny
           gasthof z vonku aj zvnútra tu.
           Keď nás zbadal majiteľ a hlavne naše smädné úsmevy, bol očividne nadšený že mu prišla tržba. Po ani neviem koľkých pivách
           sa aj majiteľ rozhodol zobrať jednu rundu a tak sme pokračovali vo veľkej diskusii pre nás už po toľkých pivách čoraz ľahšou
           nemčinou. Keď už toho po celom dni bolo naozaj dosť tak sme sa pekne rozlúčili a niektorý ani nevediac ako sme sa dostali
           na náš privát. Jeden z nás (nemenujem) si ľahol na rohožku v domnení že už je asi doma a druhý (nemenujem) si pomýlil
           dvere a prespal v inej izbe ako sme dostali. Majitelia si však nič nevšimli a tak sme sa vlastne bez problémov krásne vyspali.
          
          Mapy:  1  2
       
 

 
Deň 2. Raňajky boli výborné a dostatok. Čerstvé kaiserky, maslo, syry, rôzne druhy salám, džem, káva, čaj aj džús.
           S plným bruchom sme sa pustili po rozlúčení sa s domácimi do nového slnečného dňa. Vrátili sme sa na ľavú stranu Dunaja
           a po prechode krásnou prírodou sme sa ocitli na mieste kde sme sa museli preplaviť kompou na druhú stranu. Cena za prevoz
           stála 2 eurá /osoba. Po druhej strane sme prešli ešte niekoľko km a cestu nám skrížila krásna reštaurácia s príjemným vonkajším
           posedením. Tu sme si dali jedno od smädu a už sme zase ťahali dalej tu. Po prechode sympatickým mestečkom Aschach
           sme sa dostali až do mestečka Ottensheim, kde nás na námestí opäť našiel smäd a tak sme zostali v hoteli U čierneho orla tu.
           Na večeru sme si dali neskutočne dobrý guláš s čerstvo upečenými pizza tyčinkami. Ja som si po prvej porcii dal hneď ďaľšiu.
           Proste skvelý guláš. A ako ináč, treba ho zapiť dobrým pivom. Únava na seba nedala dlho čakať a po niekoľkých debatách
           s okolo sediacimi domácimi, sme sa pobrali haji. Tu nás ubytko vyšlo na 26,50 euro / os.
 
           Mapy:  3  4
 
 
Deň 3. Raňajky v tomto hoteli proste nemohli byť zlé a tak to aj bolo. Prejedli sme a znovu s plným bruchom hurá na bike.
           O pár km sme sa už dostali do mesta Linz. Prešli sme krížom cez centrum a zakotvili sme v Bille. Nakúpili sme si zopár dobrôt
           a neuveriteľné, Gambrinus za 39 centov. Rýchla koštovka a už sme aj prášili ďalej. Od Linzu bola po ľavej strane brehu
           nádherná široká cesta pre cyklistov a po niekoľkých km pekného parku sme odišli od mesta a po niekoľkých dedinách
           sme sa dostali k mestečku Grein tu. Dostali sme sa k informáciam, kde nám ochotne našli voľný privát podľa našich
           požiadaviek. Mesto je naozaj pekné, aj keď veľmi malé tu. Bolo tam more turistov, mesto bolo veľmi preplnené, asi aj preto
           sme mali voľný privát až úplne na konci mesta ale opäť skvelý tu. Na námestí sme si ako ináč dali jedno pivko v miestnej
           reštaurácii a keďže sme dostali chuť na niečo podobné ako je naša Demänovka, tak sme sa rozdelili a dvaja išli na privát
           a dvaja kúpiťniečo do supermarketu. Keď sme vyšli z obchodu, tak sme chceli ochutnať čo sme to vlastne kúpili, ale ten čo sme
           ochutnali ako prvý bol nejaký ekrazit, alebo snáď niečo od bolenia brucha, lebo to bolo strašne horké. Ten druhý nápoj
           bolo niečo ako fernet citrus, takže po príchode na privát, kde nás už čakali mladý domáci, sme oba nápoje vyprázdnili za
           pár minút a chvíľu na to bolo po nás.
 
           Mapy:  5 6
          
 
 
Deň 4. Nechcem sa opakovať, ale raňajky sú naozaj ako replay. Po krásnych cyklochodníkoch sme sa znovu museli cez elektráreň
           presunúť na pravú stranu Dunaja tu a blížili sme sa k mestu Ybbs tu, kde sme trochu zablúdili, ale po chvíle sme sa zase
           napojili na cyklotrasu a za pár minút sme už mali mesto za chrbtom. Mali sme v pláne prespať niekde pred mestom Krems,
           takže sme mali ešte kus cesty pred sebou. Prechádzali sme najprv nejakou ovocinárskou oblasťou tu kde boli samé
           marhuľové a iné ovocné stromy a po chvíli zase krásnou vinohradníckou oblasťou tu. Prišli sme do veľmi pekného mestečka
           Weisenkirchen kde sme informovali o ubytovaní a ponúkli nám privát v centre mesta u veľmi staručkých, ale stále čulých
           majiteľov. Dom bol tak schovaný, že nám chvíľu trvalo kým sme ho našli. Pani domu sa o nás postarala a tak sme mali celé
           vrchné podlažie pre seba. Večer sme sa ako ináč vybrali do miestnej reštaurácie.
           Variť naozaj vedia, len to pivo je niekedy ako voda. Keď sme sa vrátili tak sme sa mierne unavený  opäť pobrali na kute.
 
            Mapy:  7  8
          
 
 
 
Deň 5. Po dobrých raňajkách sme sa pustili smerom na mesto Durnstein tu kde to vyzeralo ako by tam boli nejaké vinárske slávnosti. 
             Aj sme mali chuť niečo okoštovať, ale boli tam akési divné ceny, tak sme sa pobrali ďalej. Znovu sme prechádzali na druhý
          breh Dunaja tu až sme sa po niekoľkých desiatkach km dostali na pivné slávnosti do mesta Tuln tu. Na informačke sme si
          zohnali krásny penzión Renata, síce pár km od centra za 24 euro, ale akosi to nikomu nevadilo. Ochutnali sme niekoľko
          dobrôt ako gyros a nádherne vyzerajúce grilované kurčatá a samozrejme sme okoštovali domáci burčák a neskôr aj ríbezlák.
          Bola to dobrota, len tá cena 2 eura za dve deci sa nám zdala prehnaná. Keď sme boli plný ako tlačenky, tak sme sa pobrali
          radšej vyspať pred poslednou etapou, ktorá viedla cez Viedeň do BA.   
 
          Mapy:  9  10

 

Deň 6. Majiteľka bola príjemná pani a tie raňajky ktoré nám pripravila boli najlepšie zo všetkých predchádzajúcich. Na stôl nám toľko

           toho naložila, že stôl už vlastne ani nebolo vidieť. Boli to švédske stoly ako sa patrí. Keď sme sa najedli, na stole to vyzeralo
           ako keby sme sa ničoho nedotkli. Kľudne si tam mohli sadnúť ďalší a mohli sa prejesť. Po chvíli sme sa rozlúčili a po
           malom nákupe v Bille sme sa vybrali smerom na Viedeň. Prešli sme niekoľko km a Viedeň bola pred nami tu. Trochu sme
           tu poblúdili, lebo sme asi zle odbočili, ale zbadali sme na druhej strane cyklistov a tak sme sa cez jeden z mostov rozhodli
           dostať na druhú stranu a po chvíli sme sa zase napojili na správnu radweg. Na konci Viedne sme ešte navštívili reštauráciu
           u Toniho tu kde si Vlado dal obrovský šnicel, s ktorým mu musel Ivan pomôcť dojesť. Pred nami bol najmemej zaujmavý
           úsek tohoto výletu. Smerom na Bratislavu už chodníky neboli tak upravené ako po Viedeň, a prestali byť smerové tabulky
           ktoré nás počas celej cesty navigovali. Po niekoľkých desiatkach km nudnej cesty sa nám pred nami ponúkla panoráma
           Bratislavy tu. Chvíľu na to sme už prechádzali našu hranicu. Dnes sme spravili okolo 120 km. Tu sme sa rozhodli že zavoláme
           Roba nech nás príde vyzdvihnúť, lebo sa nám nechcelo prechádzať mesto počas dopravnej špičky. Šťastne sme prišli domov
           a už sme aj rozmýšlali kam sa vyberieme na budúci rok.

           Mapy:  11 12

              Spolu sme už prešli v rokoch 2003 až 2005 niekolko krát Chorvátske ostrovy a Korziku.  Tak ako vy?  Pridá sa niekto?

              Cestujeme autobusom, vlakom, alebo mikrobusom viď  www.mikrobus.trans.szm.sk

              Záujem tu cyklovylet@szm.sk

Účastníci:
Ivan,Marek,Vlado, Marian

Počet km:
450